Chlpatá rodinka
Napsal: 23 lis 2011, 22:57Zdravým všetkých,
aj ja by som sa chcela podeliť o svoj príbeh, ktorý sa práve len začína a viem, že bude aj pokračovať. Začnem teda úplne od začiatku. Jedného pekného dňa sme sa s priateľom rozhodli, že by sme chceli fretku. Preto som začala zháňať rôzne informácie. Rozprávala som sa s rôznymi chovateľmi, čítala knihy a videa na youtube som videla snáď všetky. Následne prišla tá všetkým známa otázka: „Chceme freťáka, alebo freťulu?“ Rozhodli sme sa, že chceme freťáka. Zo začiatku sme chceli len jedného, napriek tomu, že viacero zdrojov hovorilo, že je lepšie mať aspoň dve fretky. Báli sme sa, pretože sme nemali skúsenosti s takýmito čertíkmi. Rozhodli sme sa teda, že chceme dvoch freťákov (no čo už so mnou, keď mám tých chlapov tak rada
), a aby boli súrodenci, chceli sme ich od miminka. A tu sa začal náš problém. Došlo nám, že kým by sa dostavila prvá ruja a kým by sme ich mohli dať kastrovať, chalani by sa zožrali za živa. Chovať oddelene sme ich nechceli, a tak sme sa museli poradiť so skúsenejšími. Týmto by som chcela poďakovať Maťke Maxovej za drahocenné rady. Náš problém sme vyriešili, tak že sme sa rozhodli adoptovať nejaké fretky. Začala som pomaly sliediť na internete v útulkoch, v ČR, pretože v SR (v zapadákove) nič také nie je. Zrazu sa stalo niečo zvláštne 
. Videla som veľa fretiek na adopciu, ale keď som ich zbadala, hneď som vedela, že ich chcem mať pri sebe. V adopcii stálo, že sú to bratia, už trochu starší, kastrovaní, a že adoptovať ich môžeme len spolu. Pre chalanov ideme až v decembri (Prosinec). Už sa nevieme dočkať. Kúpili sme veľkú klietku, hračky, pelechy, dokonca som im začala šiť hamaky. Priateľ sa mi smeje a volá ma: „Fretí máma“. Chýbajú už len drobnosti. Veľmi dúfame, že nás budú mať radi a bude im u nás dobre.
P.S. Budem vás priebežne informovať o ďalších udalostiach.
aj ja by som sa chcela podeliť o svoj príbeh, ktorý sa práve len začína a viem, že bude aj pokračovať. Začnem teda úplne od začiatku. Jedného pekného dňa sme sa s priateľom rozhodli, že by sme chceli fretku. Preto som začala zháňať rôzne informácie. Rozprávala som sa s rôznymi chovateľmi, čítala knihy a videa na youtube som videla snáď všetky. Následne prišla tá všetkým známa otázka: „Chceme freťáka, alebo freťulu?“ Rozhodli sme sa, že chceme freťáka. Zo začiatku sme chceli len jedného, napriek tomu, že viacero zdrojov hovorilo, že je lepšie mať aspoň dve fretky. Báli sme sa, pretože sme nemali skúsenosti s takýmito čertíkmi. Rozhodli sme sa teda, že chceme dvoch freťákov (no čo už so mnou, keď mám tých chlapov tak rada
), a aby boli súrodenci, chceli sme ich od miminka. A tu sa začal náš problém. Došlo nám, že kým by sa dostavila prvá ruja a kým by sme ich mohli dať kastrovať, chalani by sa zožrali za živa. Chovať oddelene sme ich nechceli, a tak sme sa museli poradiť so skúsenejšími. Týmto by som chcela poďakovať Maťke Maxovej za drahocenné rady. Náš problém sme vyriešili, tak že sme sa rozhodli adoptovať nejaké fretky. Začala som pomaly sliediť na internete v útulkoch, v ČR, pretože v SR (v zapadákove) nič také nie je. Zrazu sa stalo niečo zvláštne . Videla som veľa fretiek na adopciu, ale keď som ich zbadala, hneď som vedela, že ich chcem mať pri sebe. V adopcii stálo, že sú to bratia, už trochu starší, kastrovaní, a že adoptovať ich môžeme len spolu. Pre chalanov ideme až v decembri (Prosinec). Už sa nevieme dočkať. Kúpili sme veľkú klietku, hračky, pelechy, dokonca som im začala šiť hamaky. Priateľ sa mi smeje a volá ma: „Fretí máma“. Chýbajú už len drobnosti. Veľmi dúfame, že nás budú mať radi a bude im u nás dobre.P.S. Budem vás priebežne informovať o ďalších udalostiach.
Už som robila priateľovi kázanie, ako má doma baletiť hehe. Napíšem ešte, keď pôjdeme pre nich, že ako to dopadlo.