Kedže sú prázdniny a ja mám voľno, konečne som sa odhodlala založiť Kodovi túto tému. Síce u nás práve včera (15. júla) oslávil polroka, ale rada by som začala pekne od začiatku. Aj preto, aby som pred mnohými začiatočníckymi chybami vystríhala budúcich fretkárov. Takže...
...ako sa to vlastne začalo
Koncom septembra minulého roka nám umrelo posledné z 3 morčiat, ktoré sa u nás dožili úctihodného veku 6,7 a 8 rokov.Doma mi veľmi chýbal zvierací a kamarát a tak som začala rozmýšľať... Aké zvieratko? Morčatá už nechcem... čo tak činčila? Niečo som si vygooglila a činčila ma nezaujala. A potom som si spomenula na sen z pred pár rokov, v ktorom okolo mňa lozilo niake lasicovité zvieratko. Nebola som si istá, ale tušila som že to niečo sa volá fretka. Tak som opäť googlila googlila a googlila a po pár prelezených stránkach som si bola istá. Zákerné zvieratko čo rado robí svojmu majiteľovi napriek, je s ním kopa srandy a pri hre kvoká ako sliepka. Kto by odolal?:) Takmer mesiac som ešte zháňala všetky možné informácie, ale postupne som začala do akcie fretka zapájať aj mamu:D Kedže bola zima, mláďatka neboli k dispozícii, a až do jari sa mi čakať nechcelo. Aj tak som viac chcela darovať niakemu opustenému zvieratku nový domov. Našli sme veľa našich potenciálnych budúcich fretiek, ale mame sa akosi žiadny nepáčil, desila sa albínov s červenými očami. Až nakoniec sme narazili na freťáka, ktorý mňa osobne vôbec nezaujal (dlho ležal v záložkách ako tá posledná možnosť...), ale mama sa doňho zaľúbila pretože mal milučkú tváričku (dnes iba dodávam:Skvelé maskovanie, Kodo!)
Fotka by Dominika Tarbajová
Chudáčik s milučkou tváričkou, našiel sa vyhodený v lese... pokojná povaha, nehryzie... všetko vyzeralo ideálne až na chodenie na záchod. Ale bola som si istá že sa to kastráciou spraví. Na kastráciu sa nakoniec objednal 23.12. Bolo mi ho ľúto, aký skvelý darček som mu darovala na Vianoce. Ten ma musí neznášať, aj keď ma ešte ani nepozná Na druhý deň, na Vianoce, som dostala ten najkrajší darček na svete. Prišiel mi mail, že Kodo zvládol kastráciu bez problémov, ale tvári sa ako naubolenejšia fretka na svete. Samozrejme, dostala som pod stromček ešte aj minilopatku so smetákom, s ironickým venovaním ,,Veď ty ju budeš potrebovať" (a dotyčná osoba mala aj pravdu).
Pre Koda sme si nakoniec mali prísť, po preložení prvého termínu, 15 januára. Chcela som mu kúpiť prepravku, ale samozrejme, šetriaca rodina mi to nedovolila. Načo kupovať prepravku na jednu cestu??! Fajn, tak som si preňho šla s veľkou krabicou vystlanou dekou (skúsení fretkári sa už teraz smejú, alebo skôr plačú?:D) Toto by bola asi tak moja prvá rada pre budúcich fretkárov: Nevymýšľajte a kúpte riadnu prepravku!
Dorazili sme na miesto stretnutia, krátko sme pokecali s chovateľkou, aj keď ja som celú dobu len pokukovala na voňave stvoreníčko v prepravke. Bohužiaľ, o pár minúť sa už stvoreníčku v krabici prestalo páčiť a otvorilo si ju akurát, keď sme utekali cez niekoľko prúdovú cestu.... Podarilo sa mi ho niako chytiť a stabilizovať. Utekáme k autu, až si zrazu všimnem 2 pramienky krvi čo mi stekajú po ruke. Pozriem sa a vidím môjho miláčika pevne zahryznutého v mojej dlani. Potom to začalo aj bolieť:D Niako sme ho dostali do auta, ja samozrejme celá šťastná, že som už pravá fretkárka pretože ma uhryzla fretka Ja som sa totiž bála, že táto chvíľa nikdy nenastane, veď budem maťt dospelú, vychovanú fretku! Ďalší z mojich veľkých omylov. Dorazili sme domov, Kodo sa nakoniec v krabici skľudnil a domov sme doniesli roztomilé spiace klubíčko. Prvé kroky viedli do kúpeľne, aby som si umyla množstvo zaschnutej krvi (naozaj nepreháňam, človek by neveril že malé 2kg zviera dokáže človeka tak doriadiť) a dezinfikovala diery ktorými som mala posiatu celú dlaň (v aute ma pohrýzol ešte niekoľko krát a ešte oblizoval z krabice moju krv). Klubíčko sa nám už zobudilo, išlo sa nažrať a napiť. Mali sme preňho pripravený celý krásny kút na chodbe spravený zo starého stolíka, mal tam záchod, hamaku a ešte jednu skrýšu. Ale Kodo sa samozrejme rozhodol opovrhovať naším dielom a dal nám jasne najavo, že o nemieni spať nikde inde ako pod gaučom v obývačke (ktorý doteraz nadovšetko miluje) Najprv sme mu to nechceli dovoliť, ale hovná každý večer pred dverami nás presvedčili. Dnes je celá obývačka Kodova