Kodo

[mrs.ferret]

Kedže sú prázdniny a ja mám voľno, konečne som sa odhodlala založiť Kodovi túto tému. Síce u nás práve včera (15. júla) oslávil polroka, ale rada by som začala pekne od začiatku. Aj preto, aby som pred mnohými začiatočníckymi chybami vystríhala budúcich fretkárov. Takže...

...ako sa to vlastne začalo
Koncom septembra minulého roka nám umrelo posledné z 3 morčiat, ktoré sa u nás dožili úctihodného veku 6,7 a 8 rokov.Doma mi veľmi chýbal zvierací a kamarát a tak som začala rozmýšľať... Aké zvieratko? Morčatá už nechcem... čo tak činčila? Niečo som si vygooglila a činčila ma nezaujala. A potom som si spomenula na sen z pred pár rokov, v ktorom okolo mňa lozilo niake lasicovité zvieratko. Nebola som si istá, ale tušila som že to niečo sa volá fretka. Tak som opäť googlila googlila a googlila a po pár prelezených stránkach som si bola istá. Zákerné zvieratko čo rado robí svojmu majiteľovi napriek, je s ním kopa srandy a pri hre kvoká ako sliepka. Kto by odolal?:) Takmer mesiac som ešte zháňala všetky možné informácie, ale postupne som začala do akcie fretka zapájať aj mamu:D Kedže bola zima, mláďatka neboli k dispozícii, a až do jari sa mi čakať nechcelo. Aj tak som viac chcela darovať niakemu opustenému zvieratku nový domov. Našli sme veľa našich potenciálnych budúcich fretiek, ale mame sa akosi žiadny nepáčil, desila sa albínov s červenými očami. Až nakoniec sme narazili na freťáka, ktorý mňa osobne vôbec nezaujal (dlho ležal v záložkách ako tá posledná možnosť...), ale mama sa doňho zaľúbila pretože mal milučkú tváričku (dnes iba dodávam:Skvelé maskovanie, Kodo!)

Fotka by Dominika Tarbajová
Chudáčik s milučkou tváričkou, našiel sa vyhodený v lese... pokojná povaha, nehryzie... všetko vyzeralo ideálne až na chodenie na záchod. Ale bola som si istá že sa to kastráciou spraví. Na kastráciu sa nakoniec objednal 23.12. Bolo mi ho ľúto, aký skvelý darček som mu darovala na Vianoce. Ten ma musí neznášať, aj keď ma ešte ani nepozná Na druhý deň, na Vianoce, som dostala ten najkrajší darček na svete. Prišiel mi mail, že Kodo zvládol kastráciu bez problémov, ale tvári sa ako naubolenejšia fretka na svete. Samozrejme, dostala som pod stromček ešte aj minilopatku so smetákom, s ironickým venovaním ,,Veď ty ju budeš potrebovať" (a dotyčná osoba mala aj pravdu).
Pre Koda sme si nakoniec mali prísť, po preložení prvého termínu, 15 januára. Chcela som mu kúpiť prepravku, ale samozrejme, šetriaca rodina mi to nedovolila. Načo kupovať prepravku na jednu cestu??! Fajn, tak som si preňho šla s veľkou krabicou vystlanou dekou (skúsení fretkári sa už teraz smejú, alebo skôr plačú?:D) Toto by bola asi tak moja prvá rada pre budúcich fretkárov: Nevymýšľajte a kúpte riadnu prepravku!

Dorazili sme na miesto stretnutia, krátko sme pokecali s chovateľkou, aj keď ja som celú dobu len pokukovala na voňave stvoreníčko v prepravke. Bohužiaľ, o pár minúť sa už stvoreníčku v krabici prestalo páčiť a otvorilo si ju akurát, keď sme utekali cez niekoľko prúdovú cestu.... Podarilo sa mi ho niako chytiť a stabilizovať. Utekáme k autu, až si zrazu všimnem 2 pramienky krvi čo mi stekajú po ruke. Pozriem sa a vidím môjho miláčika pevne zahryznutého v mojej dlani. Potom to začalo aj bolieť:D Niako sme ho dostali do auta, ja samozrejme celá šťastná, že som už pravá fretkárka pretože ma uhryzla fretka Ja som sa totiž bála, že táto chvíľa nikdy nenastane, veď budem maťt dospelú, vychovanú fretku! Ďalší z mojich veľkých omylov. Dorazili sme domov, Kodo sa nakoniec v krabici skľudnil a domov sme doniesli roztomilé spiace klubíčko. Prvé kroky viedli do kúpeľne, aby som si umyla množstvo zaschnutej krvi (naozaj nepreháňam, človek by neveril že malé 2kg zviera dokáže človeka tak doriadiť) a dezinfikovala diery ktorými som mala posiatu celú dlaň (v aute ma pohrýzol ešte niekoľko krát a ešte oblizoval z krabice moju krv). Klubíčko sa nám už zobudilo, išlo sa nažrať a napiť. Mali sme preňho pripravený celý krásny kút na chodbe spravený zo starého stolíka, mal tam záchod, hamaku a ešte jednu skrýšu. Ale Kodo sa samozrejme rozhodol opovrhovať naším dielom a dal nám jasne najavo, že o nemieni spať nikde inde ako pod gaučom v obývačke (ktorý doteraz nadovšetko miluje) Najprv sme mu to nechceli dovoliť, ale hovná každý večer pred dverami nás presvedčili. Dnes je celá obývačka Kodova

[mrs.ferret]

Ďalši deň som sa dočkať, kedy prídem domov zo školy, aby som sa mohla kochať svojjím novým zvieratkom. Zvieratko našťastie bolo hore, kochala som sa tým, ako zakaždým ku mne pricupital pre granulku a odniesol si ju za gauč (to robí tiež doteraz). S hryzením sa ale vôbec nič nezmenilo, hryzol do krvi pri každom dotyku. Začala som sa bát, ale upokojovala som sa tým, že je u nás predsa ešte len chvílku, že sa to zakrátko spraví. Bohužiaľ, ďalší omyl. Kodo ma hrýzol poctivo do krvi celé 2 mesiace. Nakoniec sme si k sebe ale našli cestu. Zistila som že sa rád nosí, cíti sa pritom ako veľký pán a všade neťahuje ten svoj krk. Tak som ho minúty a minúty nosila po byte a hladkala ho. Každý deň som mu dávala maltsoftku, multivitamínovú pastu a hladkala ho. Niekedy som bola naozaj zúfala, myslela som si že sa snaď nikdy nezmení, mala som slzy na krajíčku, ľutovala som čo som si to doniesla domov... Jeden významný deň ma uhryzol aj do nosu. Ležala som pri ňom, nechala som ho nech si ma očucháva, správal sa celkom dobre, bola som rada, nechala som ho priblížiť sa k mojej tvári, myslela som si že dodržiavam dostatočný odstup a v prípade, že bude vymýšľať, stihnem zareagovať. A Ani neviem ako, mala som fretku zavesenú v nose. Jeden zub hore, druhý zub v nosnej dierke.V takejto situácii a v tej panike začiatočník zabudne na všetky poučky, ako odpojiť zahryznutú fretku, a len som sa mu snažila vytrhnúť. POdarilo sa mi to a bežala som k zrkadlu skontrolovať, aký kus nosa mi chýba. Našťastie, nos bol celý, bola v ňom len jedna veľká diera a tieklo z neho kopa krvi. A potom... som sa už len smiala na svojej blbosti
Našťastioe, krvilačná beštia sa časom skľudnila, postupne sa nechal hladkať bez akéhokoľvek oháňania sa po ruke, čo bol veĺký úspech. Postupne sa naučil aj ovládať pri hre, začal viac kvokať. Dnes je z neho až na jeden detail, popísany v inej téme, maznáčik

To by bolo na stručný úvod všetko, postupne budem pridávať všetky naše spoločné zážitky, aj fotky samozrejme Ale na dnes mám už toho písania dosť, dúfam že som vás príliš neunudila

[Lída]

Tak vítej mezi fretkaři.
Kodo je pěkný uličník a s tím kousáním připomíná naši první fretečku Giginku. Ta byla ze zverimexu a v kousání to byla dračice. S dcerou, která fretečku moc chtěla, jsme byly pohryzane a poškrábane. V práci si ze mne dědali legraci...Take jsem litovala, že jsem se nechala k fretečce přemluvit...ale od nás z domu žádne zvířátko vyhozeno nebylo...četla jsem, studovala na netu a z Giginky se stala mazlík.
V současne době máme tři fretečky.
přeji hodně krásných společných let, hodně sluníčka a žádná bebíčka...

[mrs.ferret]

Prvé fotky Koda u nás

Spinká



Zazerá /na zimu bol riadny kus, mal 2,2kg, teraz má len 1,75, ale dúfam že to opäť naberie/



Šmejdí



Prvá hračka ktorá sa mu zapáčila


Prišla nám pasta, tak sa s ním už dalo manipulovať /tú tašku neznášal a dodnes neznáša, nikdy sa v nej necnechal nosiť/




Nenechajte sa oklamať tou milou kresbičkou na tvári, tu ešte hrýzol ako piraňa a možno aj viac:)

[mrs.ferret]

Najaktuálnejšia fotka, nedalo sa nepridať Povedali by ste že na oboch fotkách je tá istá fretka?

[martina]

je to moc pěknej kluk a ani se nechce věřit, že takový hryzavec. kukuč jak neviňátko :o)

jinak chvíle, kdy si člověk zoufá, někdy je mu až k pláči nebo i řve, a kdy má naprosto černý myšlenky, protože si domů nasadil něco šílenýho, nebezpečnýho, prasáckýho, kvůli čemu ho zbytek rodiny nenávidí a neustále nadává, si zažil asi téměř každý z nás, pokud ne úplně všichni :o) a někdy to nemusí být u první fretky, ale až u druhé, třetí, páté... na každýho je někde ta pravá bestie nachystaná.
bohužel, když přijde jako první, občas se stane, že skončí někde vyhozená, protože zaskočený chovatel-začátečník to někdy nezvládne. a taky je pravda, že s některými "kousky" mají co dělat i zkušení fretkaři, takže někdy se tomu člověk ani nediví. takový byl třeba majk, který od chovatelky skončil v útulku - výměnou za jinou, hodnou a nekousavou fretku. aluki i marnelbar by mohly vyprávět, co to bylo za ďábla, než pochopil, že u (většiny) lidí je mu dobře a není třeba je bezodkladně zabít.

[Johana]

Krásnaj freťák! Moc se výzorem podobá na mého nebohého Vlňáka a současného Kožicha.

[mrs.ferret]

tak aby som ho až tak veľmi neohovárala, Kodo v podstate vôbec nie je zlá fretka fakt sa za toho polroka neskutočne zlepšil, aj keď neviem do akej miery je to mojou ,,výchovou" a do akej zas len o tom, že si proste zvykol ...
pridávam aj dôkaz, kontrolovať hryzenie pri hre sa naučil naozaj veľmi pekne... ale iba pri mne nesťažujem sa, práveže by mi vadilo keby som si to s ním ,,vybojovala" iba ja a potom by už nehrýzol ani ostatných , to by nebolo fér.. kto chce, nech si to s ním vybaví osobne

jediný problém čo nám zostal je s naozaj brutálnym zahryzovaním sa do končekov prstov... netuším kde k tomu prišiel, ale pomaly už naberám odvahu riešiť to... a najlepšie na tom je, že on veľmi dobre vie že robí niečo zle, ale vôbec mu to neprekáža, syčím naňho ako debil a on sa mi díva priamo do očí... a nepustí ... aj tak ho mám najradšej ♥

[mrs.ferret]

Tak sme tu znova...
Kodo má za sebou 4 dňový výlet na Oravu. Mala som síce možnosť nechať ho aj u jednej chovateľky, ale nakoniec som sa rozhodla zobrať ho zo sebou- predsa, cudzie prostredie a známi ľudia je menší stres ako cudzie prostredie a cudzí ľudia. Cesta s ním bola otrasná, kým nezaspal agresívne lomcoval prepravkou, až som sa bála že si vyláme zuby, pritom mal pomerne priestrannú prepravku veľkosti II. plne vybavenú záchodom, hamakou, napájadlom. Netuším ako s ním budem cestovať na VŠ, ale hádam je to len o zvyku. Spával s nami v izbe, na spávanie si samozrejme nevybral pelíšek z domova, ale uložil sa za posteľ. Každý večer sme s ním chodili na vychádzky po okoli, myslím že sa mu to celkom páčilo, skákal ako koza A to doma po sídlisku sa mu chodiť nechce, po pár metroch sa zvrtne a uteká späť k vchodu.

Pridávam pár fotiek, nie sú síce moc kvalitné, ale on sa vraj podľa slov fotografa nedá odfotiť:D




Ale čo ma najviac dojalo, ako sa správal slušne k okoloidúcim. Nechal sa hladkať a dokonca škrabkať pod bradou, čo sa mne nikdy nenechal, pekne naťahoval hlavičku, ale pre istotu som ho držala na rukách. On sa zahrá na tu najmilšiu a najmaznavejšiu fretku, hádže ten svoj pohľad s korálikovými čiernymi očkami akoby hovoril ,,Nepočúvajte tu ťavu čo ma drží, ja som nikdy nikoho neuhryzol" A ja si potom pripadám ako debil, keď každého upozorňujem, že môže chňapnúť

A aby som nezabudla, cestou domov sme sa zastavili v Pet Center. Kodo dostal nové granulky, pamlsky, veľkú 220g tubu Maltsoftky, gumenú hračku a mäsovú konzervu. Mala zloženie 50%kuracieho mäsa, 30% hovädzieho mäsa a 20% hovädzieho srdca. Celkom klasicky ale do nej Kodo nestrčil ani len nos, dokonca ju odmietli zožrať aj dedinské mačky. Zvieratá naozaj kvalitnú stravu neuznávajú:D

[mrs.ferret]

Hlásim sa znova ako majiteľka najgeniálnejšej fretky na svete...
... minulú noc si Kodo zavliekol za gauč igelitku /takú pevnejšiu, nenechala by som na chodbe nič nebezpečné/ čo našiel počas nočných túr na chodbe, odvliekol si ju za gauč a odvtedy si do nej poctivo nosí granulky nesťažujeme sa, aspoň bude mať poriadok

inak sa nám v poslednej dobe pekne rozbláznil a rozkvokal, ráno sa vydrží hrať strašne dlho, má neuveriteľnú vášen pre hryzenie, nevie sa dočkať ako mu položím svoju ruku na brucho a on si s ňou môže robiť čo chce mám pocit, že ma už považuje za fretku ... najnovším hitom je aj skákanie mi do brady, keď sa s ním snažiť maznať na kolenách, ale nehryzne veľmi, len tak štipne, provokatér:D... niekde som ale čítala, že fretka veľa krát hryznutie myslí priateľsky... tak ja len dúfam, že je to tak aj v našom prípade

[martina]

lehké fretčí štípance jsou opravdu "z lásky", provokace ke hře apod. kdyby fretky chtěly, budem potrhaní jak od pitbula. zrovna včera jsem si připomněla obrovskou sílu miniaturních fretčích čelistí, když se mi dýzl zahryzla do prstu přes chobotnici v domnění, že uvnitř zabíjí agátu. prst mám skrz a na něm jelito... kdyby tě takhle "štípnul" ten tvůj génius do brady, můžeš si těma dírama provlíknout kroužky od záclon a tvářit se, že to je hypermoderní hyperpiercing ;o)

[mrs.ferret]

Tak sa vraciame opäť, tentokrát už s horšími správami... Kodovi sa v piatok robil RTG a zistilo sa mu zväčšené srdiečko ktoré mu tlačí na priedušnicu, preto zvykol ráno keď sa hral kašľať a zle sa mu dýchalo Asi ide o dilatačnú kardiomyopatiu. Zatiaľ dostal kortikoidy aby sa mu rozšírila priedušnica, odvtedy problémy nemal. Veterinár sľúbil že si to do týždňa naštuduje čo sa s tým dá u fretiek robiť a aké lieky mu môže dať, má skúsenosti iba s mačkami a nechce riskovať. Viem, že to možno neznie najštastnejšie, ale nemám šancu sa dostať k niakemu odborníkovi na fretky a som rada, že sa aspoň snaží robiť maximum.
Koda ale diagnóza niako nezasiahla, hryzie, kradne a robí zákernosti ako vždy Akurát sme zistili že asi bude starší než sme predpokladali.... okolo 4 rokov

[martina]

mrs.ferret,
hodně starších fretek trpí kardiomyopatií a při správném dávkování léků to není nic, s čím by nemohly ještě dlouho spokojeně žít. "nejhorší" na tom bývá dostat do fretky lék, s vaší piraňou to asi bude ještě o něco komplikovanější :o)
pro veta, který nemá zkušenost s fretkami, bývá někdy problém kromě správné medikace také správně vyhodnodit, jak moc je ten který orgán zvětšený nebo jinak poškozený - když nemá s čím srovnávat. zkus požádat svého veta, jestli by nemohl konzultovat v brně nebo praze. jekl i chylíková jsou ke kolegům velmi vstřícní. na stránkách máme kontakty na obě pracoviště.

[mrs.ferret]

martina, ďakujem za odpoveď.... ja som sa presne na to chystala, síce som to nechcela robiť cez neho, ale keď už mu dá niaké lieky, určite to prekonzultujem s odborníkmi, preto som si vypýtala aj RTG aby som ho prípadne mohla ukázať aj iným... ale tak uvidíme, čo nám tento piatok povie